Povedali a napísali o nás …
Mak z Jarnej a pani Čechovičová pečie bratislavské rožky na varecha.sk
SME Ženy – osobnosť, číslo 30, 29.júla 2017
Radšej zbieram mak dlhšie a pomalšie, ale ručne. Napriek moderným technickým vymoženostiam dáva prednosť tradičným overeným postupom a mak zbiera stále ručne.
Lásku k pôde a pestovanie poľnohospodárskych plodín ste zdedili po svojich rodičoch, ktorí kedysi pestovali aj mak.
Za všetko, čo som sa od nich naučila, som im nesmierne vďačná. Moji rodičia pestovali mak v oblasti Cífera a Jarnej tradičným spôsobom s vysokým podielom ručnej práce. Keď prišlo v istom okamihu môjho života k rozhodovaniu o tom, kam ďalej, čomu sa venovať, povzbudzovali ma, aby som išla v ich šľapajach. Urobila som tak a neľutujem.
Cífer Press , vydanie 04.2017
Obdivuhodná Gabika
Najpopulárnejšia “Gocnoganka” Gabika Čechovičová opäť raz zviditeľnila nielen seba, rodnú obec, ale aj samotný Cífer. V spolupráci so skúsenou novinárkou Máriou Abrahámovou, ktorá už vyše štvrťstoročie pracuje v médiách ( v súčasnosti v mesačníku Dobré jedlo), vydali Makovú knižku. Zaujímavú knihu o tradičnej slovenskej plodine – maku a skvelých 71 receptov z neho. Aj ňou farmárka Gabika, po polstoročí vrátila maku a výrobkom z neho na Slovensku zašlú úctu a slávu.
Pekárstvo a Cukrárstvo, číslo 6/108, rok 2017
Mak z Jarnej
Pod touto značkou predáva kvalitné makové zrniečka pani Gabriela Čechovičová, farmárka z malej dedinky Jarná, ktorá je miestnou časťou obce Cífer pri Trnave. Milovníci maku jej produkty veľmi dobre poznajú a v mnohých rodinách budú vianočné makové koláče rozvoniavať práve jej makom. Požiadali sme ju, aby nám porozprávala, ako sa stalo, že sa začala špecializovať práve na pestovanie maku siateho.
Dnes sa do farmárčenia ľudia nehrnú, nieto ešte ženy. Čo bolo pre vás podnetom, aby ste sa pustili do tejto namáhavej práce s neistým výsledkom?
Dobré jedlo, vydanie 09.2016
Makobranie
Čím všetkým musia makové zrnká prejsť, kým ich pomelieme do štrúdle, šúľancov, periek či palaciniek? Veľmi radi sme zistili za vás. O čom sa dočítate?
● Mak ako dlani
● Fotogenická nádhera
● Pomaly kvalitnejšie zájdeš
● Piplať sa oplatí
Záhradkár , vydanie 01.2016
Pestovanie maku má u nás tisícročnú tradíciu. Záujem oň v súčasnosti opäť ožíva a v našich záhradách sa s ním čoraz častejšie stretávame ako okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou.
Na území Európy bol mak rozšírený už v predhistorických dobách. Prvá zmienka o ňom a jeho využití pochádza z Mezopotámie a je stará viac než 5400 rokov, kde sa spomína ako “rastlina radosti”. Antickí Gréci, Rimania aj Egypťania ho poznali ako prostriedok na tlmenie bolesti. V oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia, ktoré už v 8. storočí používali ako liek a viedli preň vojny. Na Slovensku sa mak pestoval už počas Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu sa stal významnou olejninou.
Dobré jedlo, 11.2014
Mak z ručne vyrezaných makovíc je kvalitný, semená sa nepoškodia a pri dlhšom skladovaní nezhorknú. Pri strojovom zbere zo semienok vyteká olej, ktorý na vzduchu rýchlo oxiduje a spôsobuje horkastú chuť.
Farmárka z Jarnej Gabriela Čechovičová pestuje potravinárske odrody maku tradičným spôsobom, tak ako kedysi jej mama. Okrem modrého sivého a hnedého maku ako jediná na Slovensku pestuje aj biely mak, ktorý má sama veľmi rada.